Nidal Saleh ako mladý bezcieľne písal básne o láske a o veciach, ktoré ho trápili. To čo však nevedel, život mu začal písať jeho vlastný príbeh. Narodil sa v Palestíne, v meste Nabulus. Cesty rodiny ho zaviedli do Spojených arabských emirátov, kde žil takmer 10 rokov v Dubaji. Nakoniec vďaka osudu skončil v malej obci pri Bratislave, v Dunajskej Lužnej. No ale ten skutočný príbeh sa začal písať, keď sa stal otcom dieťaťa s poruchou autistického spektra. Rozhodol sa zachytiť jeho príbeh tak, ako sa ho snažil prežiť. 

Už ako malý počúval príbehy prerozprávané jeho dedkom. Príbehy o rodnej dedine v Palestíne, o cestách a situáciách, ktoré sa stali v okolitých dedinách. Pripomínali grécke báje, plné ponaučení a hlbokej múdrosti. Neskôr tieto príbehy rozprával jeho otec. Veľmi skoro však zistil, že nakoľko vyrastal v inom svete, život v Palestíne je dosť špecifický, príbehy z detského ihriska v Dunajskej Lužnej asi nebudú mať pre jeho syna obdobne hlboký význam. 

Keď Nidalov otec, mimochodom tiež Nidal, napísal svoju štvrtú knihu „Zlomené krídla večného cudzinca“ pochopil, že sa príbehy dajú nájsť aj v tých najťažších situáciách. Keď sa jeho syn, dieťa s poruchou v autistickom spektre, cítil zle, nepochopené okolitým svetom, utekal do rozprávok. Teraz sa Nidal rozhodol spísať príbeh chlapca, ktorý bol iný a zbierku rozprávok, ktoré ho sprevádzali v jeho ceste za pochopením.